Detský mozog je na učenie jazyka pripravený inak, než si často myslíme. Nejde len o to, že deti „majú lepšiu pamäť“ alebo sa učia rýchlejšie. V skutočnosti ide o biologicky podmienený proces, ktorý sa označuje ako mozgová plasticita . Práve vďaka nej dokáže detský mozog reagovať na jazykové podnety mimoriadne flexibilne a efektívne. V ranom veku sa jazyk neukladá ako súbor pravidiel, ale ako prirodzená súčasť vnímania sveta. Preto sa často hovorí, že deti sa jazyk neučia – on

„Na angličtine len počúva. Prečo ešte nerozpráva?“ Túto otázku si rodičia kladú veľmi často, keď ich dieťa začne prichádzať do kontaktu s cudzím jazykom. Zatiaľ čo niektoré deti začnú nové slová používať pomerne rýchlo, iné dlhší čas iba počúvajú, sledujú a reagujú neverbálne. Na prvý pohľad môže pôsobiť, že sa nič nedeje. V skutočnosti však práve v tomto období prebiehajú v detskom mozgu jedny z najdôležitejších procesov jazykového učenia . 1. Silent period: keď sa jazyk učí

Vedeli ste, že dieťa sa dokáže učiť cudzí jazyk rovnakým spôsobom, ako sa učí svoj materinský? Bez stresu, bez bifľovania a bez vedomého riešenia gramatiky. Pre dieťa je jazyk prirodzenou súčasťou sveta – nie školskou povinnosťou. Ak mu dáme správne prostredie, jazyk sa učí spontánne, hravo a s radosťou. Najprv počúva, až potom hovorí Rovnako ako pri materinskom jazyku, aj pri cudzom jazyku dieťa najskôr počúva. Vníma zvuky, melódiu reči, rytmus a opakujúce sa slová. Tento p